Obrana národa, 4/2002, září 2003

Národná politika v tzv. Európskej únii ?

Mgr.Elemír Festetič

(se souhlasem převzato z časopisu "Slovák a národná jednota")

"Musíme byť takí tvrdí, že keď nás aj zhltnú, nebudú nás môcť stráviť!"

(Štefan Moyzes, 1850)

Otázka budúcnosti národnej politiky je veľmi komplexná, ale chcem sa dnes venovať len jednej z možností vývoja v budúcnosti, a už dnes nutnej prípravy naň. Vzhľadom na výraznú prevahu podpory vstupu do "EÚ" všetkými parlamentnými stranami, ba dokonca i PSNS a SNS (pričom ale mládežnicke organizácie oboch SNS sú i oficiálne proti vstupu do únie), ako aj vzhľadom na vymývanie mozgov obrovskou vládnou kampaňou, je vysoko pravdepodobný vstup SR do Európskej únie.

Budúcnosť národnej politiky v priestore EÚ je vymedzená pravidlami vnútorného systému, ktorý bude určovať medze tejto politiky, napr. absenciou právného inštitútu vystúpenia z únie. V zásade môžeme medze tejto politiky v EÚ vidieť v troch oblastiach - právnej, hospodárskej a stranícko-politickej.

Slovensko v EÚ - Zostatok štátu

V právnej oblasti vstupom do EÚ dochádza via facti k zmene Slovenského štátu na Zostatok štátu (Staatsfragmente) - ako členský štát síce budeme medzinárodno-právnym subjektom (zatiaľ, kým únia nie je federáciou) ale nebudeme už štátom suverénnym, tedy akékoľvek právne riešenie prijaté na národnej úrovni môže byť pomerne jednoduchým postupom znefunkčnené prijatím nového právného predpisu na úrovni európského práva. Právní teoretici sa môžu aj desať následujúcich rokov prieť o to, aký je vzťah národného a europského práva, je však jasné a jednoznačné, že v Európe prebieha budovanie jednotného, hoci zložitého, právneho poriadku.

Deľba práce v hospodárstve: právomoci - Brusel, zodpovednosť - vláda čl. štátu

V oblasti hospodárskej politiky už v období pred podpisom prístupových dokumentov stratil Slovenský štát možnosti výrazného ovplyvňovania hospodárskeho života, a vstupom do EÚ stratí mnohé daľšie. Stratíme kontrolu nad naším rozpočtom, a to nielen horným limitom deficitu na úrovni 3,5%, ale i obrovským tlakom na kompenzácie neposkytnutých priamých platieb, a rovnako aj nevyužitých eurofondov. Konkurencie v rámci EÚ bude viesť k zvýšeniu tlaku podnikateľského sektora, resp. jeho vybraných - labilných častí, na aspoň krátkodobé ochranárské opatrenie v rámci dumpingu - vo vzájemnom obchode členských krajin únie pritom odpadajú tzv. technické prekážky obchodu, a nemožno uplatňovať ani kompenzácie na subvencie v rámci európskej poľnohospodárskej agendy. Účasťou v Európskom systéme centrálných bánk už pred odstúpením od menovej samostatnosti výrazne klesne možnosť využívania monetárnej politiky. Politika priamých zásahov štátu do ekonomiky už bola v uplynulých rokov odstránená s poukazom na jej neefektívnosť, a naopak efektívnosť rozpočtovej a menovej politiky ako nástrojov štátu na nepriame zasahovanie do ekonomiky - tieto nástroje ekonomickej politiky budú výrazne okresané, a stratia efektivitu - efektivne bude slovensku ekonomiku ako segment európskej ovplyvňovať bruselské centrum únie, politickú zodpovednosť za stav ekonomiky však naďalej ponesie vláda a politická scéna členského štátu.

Stranícky feudalizmus

V oblasti politických štruktúr už dnes dochádza k feudalizácii politickej scény v kandidátských krajinách - vazalské politické strany skladajú prísahy poslušnosti do rúk svojich bruselských centrál (lénnych pánov), a za to ako léno získávajú ochranu danej centrály. Tento proces sa dovrši po vstupe do EÚ, a bude de facto znamenať, že zastúpenie Slovenska v Európskom parlamente sa bude pohybovať niekde výrazne pod 13 poslancov - za zástupcov Slovenského národa budeme už môcť považovať len predstaviteľov strán nezainteresovaných vo vzťahoch politického vazalstva. Takáto politická štruktúra v Európskej únii výrazným spósobom obmedzí možnosti presadzovania záujmov najmä nových členských štátov v spoločenstve, opäť treba zdôrazniť, že Slovenska sa to bude týkať eminentne, keďže napríklad i SNS je dnes členom tzv. Európy národov, zoskupenie umiernených reformátorov EÚ smerom k decetralizácii a demokratizácii - loajálnej skupiny, hrajúcej rolu „národnej“ alternatívy vývoja únie.

Nové ciele národnej politiky

V tejto situácii budeme musieť hľadať nové metódy národnej politiky, ale aj nové vyjadrenia cielov národnej politiky. S ohľadom na stav štruktúr EÚ, jednoznačným a prvoradým záujmom národnej politiky bude zabránenie posilňovania a naopak oslabenie pozície centrálnych orgánov EÚ, vedúcej napokon k ich odbúraniu a zániku únie.

Čiastkovými cieľmi národnej politiky preto musí byť:

a) zamedzenie rastu právomocí Európskeho parlamentu;

b) zamedzenie vytváraniu nových orgánov a najmä bezpečnostných štruktúr EU;

c) obmedzenie vytvárania trvalých regionálnych zoskupení v EÚ a jej orgánoch;

d) rozšírenie pôsobnosti národných politických štruktúr všade tam v EÚ, kde existujú slovenské obce;

e) udržanie a rozšírenie obchodných a kultúrných vzťahov s východnóu Európou a Balkánom.

Tieto čiastkové ciele tematicky znamenajú - odpor proti posilňovaniu orgánov únie, odpor proti budovaniu internacionálneho stredného stupňa riadenia medzi centrom a členskými štátmi, snahu rozšíriť slovenskú politickú štruktúru z územia súčasného slovenského štátu na celú strednú Európu, a následne pri rozpade únie vystúpiť z nej ako stabilizovaný národný štát s vysokým potenciálom regionálneho vplyvu.

Nové metódy

Základné metódy politickej práce budú výrazným spósobom obmedzené, predsa však zostane na nich zásadný dôraz - v klasickej politickej práci bude nutné ďalšie prehlbenie práce s mládežou v dľhšom výchovnom horizonte, rozsiahlejšie samofinancovanie mládežníckych organizácií s prehlbením ich činnosti - kde je nutné tak, ako je tomu napr. v Jednote slovenskej mládeže, ťažisko činnosti preniesť mimo kruh samotnej organizácie - jej členovia majú byť ako budúca generácia predstaviteľov národnej politiky, vychovávaní prácou, ktorú vykonávájú v rámci orgánizácie, a ťažisko financovania mimo politickú sféru, do oblasti tzv. mimovládnych organizácií, kde sa na rozličné projekty dá získať rozsiahle spolufinancovanie - zväčša býva viazané na to, aby daná aktivita bola zameraná navonok, mimo organizáciu - to je však práve pre ňu prospešné - získava tak nový okruh kontaktov, zlepšuje svoje meno vo verejnosti a tým si ďalej rozširuje pole pôsobnosti.

Novou metódou, nutnou pre rozšírenie národnej politickej štruktúry cez hranice, ták ako to vidíme u Maďarov, je koordinácia nominálne samostatných, ideovo-politicky však prepojených politických strán na Slovensku a v blízkom zahraničí. Spolupráca so slovenskými obcami v zahraničí nie je prioritne vecou spoločných stanovísk a pomoci "zahraničným Slovákom" - to je oblasť, ktorá neprísluší politickým stranám, ale vláde - a je schopná ju plniť dokonca i taká internacionálna vláda ako je dnes na Slovensku - keďže sa menšiny považujú za chránené skupiny obyvateľov. Úlohou národnej politiky nie je zachrániť existenciu slovenskej menšiny v daných štátoch, ale vytvoriť s národne a kresťansky orientovanými predstaviteľmi slovenskej menšiny jednotnú „bojovú formáciu“ a dosiahnuť také oživenie a posilnenie slovenského živlu v blízkom zahraničí, ktoré mu umožní prejaviť sa ako štátotvorný prvok v okolitých štátoch, resp. ako štátotvórný prvok opäť suverénneho Slovenského štátu v čase rozkladu únie.

Ďalšou novou metódou, ktorú bude nutné používať najmä v boji proti posilneniu EÚ a jej orgánov, bude lobizmus a neoficiálna diplomacia, ktorá bude musieť využívať všetky, aj tie nájmenšie prejavy rozdielnych názorov tzv. jadra únie, teda i hnacieho motoru ďalšieho jej posilňovania, ale aj všetky rozdiely v Európskej komisii, hoci vecne nenaviazané na naše záujmy, pokiaľ budú tieto rozdiely spósobilé zastaviť, narušiť alebo spomaliť nám nepriaznivé zmeny v politickej štruktúre EÚ (čo je de facto každá reforma - odstránenie rozporov medzi terajšími štátmi EÚ a konsolidácia jej štruktúry by mohli nadľho stabilizovať jej geopolitickú pozíciu - hlavné otrasy totiž v nasledujúcom období budú postihovať EÚ zvnútra - a to dokonca vrátane rozšírenia moslimského terorizmu, ktorého organizačnú i finančnú základňu tvoria prisťahovalecké komunity v členských štátoch únie. Tieto nové metóďy si však vynucujú aj novú personálnu základňu národnej politiky, keďže sme roky svedkami klesajúcej úrovne vedenia i štábov národných strán (s výnimkou SNJ).

Mgr.Elemír Festetič, se souhlasem převzato z časopisu "Slovák a národná jednota"

 zpět na hlavní stranu                     přehled článků z Obrany národa