Z časopisu Svědomí/Conscience 1/2010

Hyeny z vysokej politiky

Vladimír Pavlík

Je málo ľudí na Slovensku, ktorí evidujú toľko ľudského nešťastia, utrpenia a beznádeje ako ja osobne. Drvivú väčšinu týchto nešťastníkov nepoznám ani osobne, ich osobnosti mi pripomína množstvo dokumentov s neuveriteľnou výpovednou hodnotou. Moja situácia mi už vyše šesť rokov nedovolí opustiť trvalé bydlisko, keďže moja 85‑ročná ťažko zdravotne postihnutá matka je odkázaná na moju celodennú starostlivosť. To isté sa vzťahuje aj k ďalšiemu problému, že mnoho ľudí, poznajúc moju situáciu, ma chce navštíviť osobne a tu opäť vzniká pre mňa situácia takmer neriešiteľná. V očiach mojej matky prakticky každý návštevník, ktorého vidí prvý raz, je v jej očiach človekom, ktorý mi chce ublížiť. Nemala to pri mne jednoduché nielen za bývalého režimu, ale ani po novembri 1989. Spomeniem len tak okrajovo, keď som sa súdil s Mečiarom ‑ a v tom období som robil v Necenzurovaných novinách, tak počas mojej neprítomnosti každý týždeň mojich rodičov navštevoval istý Briestnenský z Pružiny, snažiac sa mojich rodičov presvedčiť, aby som sa nesúdil s Mečiarom, lebo že zabijú nielen mňa, ale aj oni utrpia ujmu. V Čechách a na Slovensku je ešte dostatok ľudí, ktorí takéto niečo zažili.

Preto aj počas týchto Vianočných sviatkov som myslel na takýchto nešťastných ľudí, ktorí sa na mňa obrátili a obracajú. Nehanbím sa otvorene povedať, že ani s jednou skupinou občanov nepohŕdam tak, ako s politikmi. Ani jednu skupinu občanov nenávidím tak, ako politikov. Ani jednej skupine občanom neprajem toľko utrpenia a osobného žiaľu, ako politikom. Keby som na opustenom mieste našiel dvoch ťažko zranených, z ktorých jeden by bol trojnásobný vrah a ten druhý politik ‑ a liek by som mal len pre jedného, bez zaváhania ho dám tomu trojnásobnému vrahovi. Hlavným dôvodom by bolo, že tento trojnásobný vrah je len nevinným dieťaťom oproti masovým vrahom z vysokej politiky.

Je nepochybné, že zločinecké, zlodejské a parazitno‑darmožráčske zberby z vysokej slovenskej politiky mali Vianočné sviatky plné hojnosti a blahobytu. Samozrejme ale, že aj na účet biedy, nešťastí a osobných tragédií drvivej väčšiny nevinných občanov. Smiech z blahobytu týchto netvorov z vysokej politiky ostro kontrastuje s osobnými tragédiami nevinných, práve vinou politikov, keď práve títo nevinní nemajú na tom ani jedno percento viny.

Chcem tu písať o nevýslovnom ľudskom nešťastí, utrpení a bolesti vysokoškolsky vzdelanej matky‑samoživiteľky, ktorá sa musí každý deň, každú minútu, každú sekundu dívať na svojho doživotne zmrzačeného 14‑ročného syna, ktorý bol ešte pred rokom úplne zdravým a aktívnym športovcom. Dňa 12. 1. 2009 absolvoval preventívnu lekársku prehliadku, na ktorej bol posúdený za zdravého a schopného prijať očkovaciu látku DULTAVAX ‑ kombinovanou vakcínou, ktorá je určená na aktívnu imunizáciu proti záškrtu, tetanu a detskej obrne (polio) u detí starších ako šesť rokov, dospievajúcich a dospelých ‑ V RÁMCI POVINNÉHO OČKOVANIA. Za niekoľko dní po tomto očkovaní dostal cukrovku a 4x denne si musí pichať inzulín. Uvedená choroba mu znemožnila vykonávať jeho záľuby tak, ako to bolo pred očkovaním. Jeho matka bola vyrozumená, že syn NEBUDE môcť študovať z dôvodu choroby také zameranie, aké mal v životných plánoch.

Hlavným vinníkom v tejto kauze je zločinecko‑zlodejská Slovenská republika, riadená práve takýmito zberbami z vysokej politiky. O tom, že jej syn sa stal pokusným králikom farmaceutickej firmy s vedomím Slovenskej republiky poukazuje aj vedecká štúdia (Classen JB, "Risk of Vaccine Inducet Diabetes in Children with a Family History of Type 1 Diabetes", The Open Pediatric Medicine Journal, 2008, 2, 7‑10), ktorá tento druh kombinovanej vakcíny spája so zvýšeným rizikom diabetu typu 1. Podľa výsledkov štúdie, deti, ktoré dostali aspoň jednu dávku tohto druhu vakcíny mali o 60% vyšší výskyt diabetu typu 1 ako nezaočkované deti.

Tento zločin proti ľudskosti zúfalú matku nielen ľudsky, ale aj finančne zruinoval a dostal na hranicu biedy. Musela ukončiť zamestnanie, lebo syn potrebuje celodennú opateru. Zúfalo prosí o pomoc, píše na rôzne inštitúcie, apeluje na ľudský cit a svedomie. Zbytočne. Hyeny a vyvrheli v ľudskej podobe sediaci v Národnej rade SR sú krutí, bezcitní a neľútostní. Veď sa to netýka ich samotných, ani ich detí. Ale predsa sa našla jedna výnimka. Poslankyňa za ĽS‑HZDS Mušková. Navrhuje prijať novelu zákona, podľa ktorej by takto NEVINNE POŠKODENÉ OBETE MALI PRÁVO NA ODŠKODNENIE.

Matka tohto zmrzačeného chlapca posiela cez internet zúfalú prosbu všetkým 150‑tim poslancom Národnej rady SR a prosí o podporu pre pani poslankyňu Muškovú. Konštatuje, že pokiaľ štát niečo celoplošne prikazuje, tak je ZÁROVEŇ ZODPOVEDNÝ AJ ZA NÁSLEDKY, ktoré z jeho príkazu a nariadení vyplynú, a preto je štát povinný takéto obete odškodniť ‑ aj keď obetiam to už zdravie nevráti. No aspoň po finančnej stránke to trochu rodine pomôže, hoci do tejto situácie sa takto postihnutí nedostali vlastnou vinou, ALE NA PRÍKAZ ŠTÁTU, DOKONCA POD HROZBOU POKUTY ZA NEABSOLVOVANIE OČKOVANIA.

Ako sa ale ukázalo, pre zberby a parazitno‑darmožráčsky odpad slovenského národa ‑ poslancov Národnej rady SR zo Smeru, SNS a SMK, ani toto nebol dôvod na schválenie zákona predkladaného poslankyňou Muškovou. Za tento zákon v prvom čítaní hlasovali poslanci KDH, SDKÚ‑DS, ĽS‑HZDS a nezávislí. Potom poslanec Zelník zo SNS navrhol, aby sa v rozprave nepokračovalo. Zo 122 prítomných poslancov to podporilo 67 zo SMERU, SNS a SMK. Opäť sa ukázalo, že keď sa jedná o zločiny proti ľudskosti, zberby z SMK a SNS, doplnení o komunisticko‑fašistický odpad zo SMERU sú nielen ako jedna rodina, ale aj to, že na likvidáciu a mrzačenie vlastného národa nemusia mať ani gulagy, ani koncentračné tábory, ani plynové komory.

Vladimír Pavlík, signatár Charty 77

zpět na hlavní stranu                     přehled článků ze Svědomí