Z  časopisu Svědomí/Conscience 5/2010

Uzákonený fašizmus

Vladimír Pavlík

Je historicky a dôkazovo doložené, že v ére fašizmu a nacizmu sa v koncentračných táboroch po príchode nových transportov vždy ako prví fyzicky likvidovali starí, či ťažko zdravotne postihnutí a nevládni ľudia. Jeden z hlavných dôvodov tohto zločinu proti ľudskosti bol hlavne ten argument, že neboli schopní vykonávať ťažkú a namáhavú prácu, keď jedinou "odmenou" pre silných jedincov tam vykonávajúcich túto neľudskú drinu bola nielen neprimeraná strava, ale aj nedostatočné a otrasné ubytovacie podmienky.

Aj keď od týchto hrôz už plynie skoro sedem desaťročí, slovenskí ponovembroví fašisti a extrémisti ‑ politici, členovia ponovembrových vlád a parlamentov nám dlhodobo dokazujú, že aj hitlerovské fašistické a nacistické zverstvá sa dajú nielen sofistikovať, ale dokonca aj uzákoniť. A s cynizmom im vlastným, pod dohľadom krvilačných lichvárskych šeliem zo Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu to bohorovne nazývajú ekonomickými reformami. Na likvidáciu tých nepotrebných a neprodukujúcich už nepotrebujú ani koncentračné tábory, ani plynové komory. Bohato im k tomu stačí fašizmus cez ekonomiku.

Realizovať sa to začalo hneď po novembri 1989. Najskôr sa začal rozkrádať štátny majetok práve tými vyvolenými cez zločinecké a zlodejské zákony, práve za týmto účelom pripravené a zrealizované, kadejakými treťotriednymi ekonomickými tupcami a diletantmi majúcimi ešte tú drzosť, že sa samopasovali za akýchsi ekonomických reformátorov. Dokonca to zašlo tak ďaleko, že táto "reformátorská" luza v začiatkoch rozkrádania a drancovania v tzv. holandských dražbách dokázala uprednostniť organizovaný zločin pred slušnými občanmi. Po tomto prvom, zahrievacom kole nám židolichvárske šelmy zo Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu nariadili masívne zdražovanie. Fašizmus, ale už sofistikovaný cez ekonomiku, sa začal realizovať. Ako ináč, jeho prvými obeťami sa stali dôchodcovia, ťažko zdravotne postihnutí, skrátka, tí najbezbrannejší. Za tejto situácie boli donútení nielen postupne zlikvidovať svoje ťažko našetrené úspory, ale postupne cez rôzne nebankové subjekty a pyramídové hry, odobrené a uzákonené samotnými politikmi, boli pripravení aj o tú poslednú štipku ľudskej dôstojnosti, keď rôznymi podvodmi nezanedbateľný počet z nich prišiel aj o strechu nad hlavou. Neboli potrebné ani plynové komory ani koncentračné tábory. Nevraždilo sa fyzicky, ale duševne. Mnohí, aby prežili, sa museli začať prehrabávať aj v kontajneroch na smeti.

No ani toto ešte nebolo konečné. Začal sa výpredaj štátneho majetku v tzv. privatizácii, v drvivej väčšine pod ceny, samozrejme, tým vyvoleným. Keďže tieto zlodejstvá bolo treba nejako vykompenzovať, pristúpilo sa k ďalšiemu zdieraniu a okrádaniu ‑ samozrejme, tých nevinných. Zločinci a zlodeji si pritom v pokoji užívali nakradnuté miliónové a miliardové majetky. A prišiel rok 1998. Koaličnú vládu zostavil pravicový zlepenec z SDKÚ, KDH, SMK, ANO a to aj napriek tomu, že nikto z nich nevyhral voµby. Pod vedením tejto pravicovo ‑ fašistickej garnitúry sa začali na nevinných občanoch robiť také drastické ekonomické pokusy, že nezanedbateľný počet ľudí to vyriešil spáchaním sociálnej samovraždy. A psychické vraždenie nabralo nebývalé rozmery. Samozrejme, že najviac postihnutými boli opäť tí najslabší a najbezbrannejší. Dôchodcovia, ťažko zdravotne postihnutí a 55 tisíc opatrovateľov, ktorí sa o nich celodenne starajú. Na týchto 55‑tisíckach opatrovateľov pravicoví fašisti a extrémisti z SDKÚ, KDH, SMK a ANO pod dohľadom židolichvárov zo Svetovej banky a Medzinárodného menového začali robiť pokusy toho najodpornejšieho rangu. Urobili z nich nielen dobrovoµne nezamestnaných, ale im aj každoročne znižujú príjem za opatrovanie. Mnohí z nich sú prakticky na nule, živoria či prežívajú z dôchodku ťažko zdravotne postihnutého.

A tak som dňa 30. 9. 2009 doručil Okresnému súdu v Považskej Bystrici žalobu, v ktorej som žiadal, aby súd vyslovil, že každoročné znižovanie mojich dávok za opatrovanie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi ako aj Dohovormi o ochrane ľudských práv na primeraný život. Okresný súd v Považskej Bystrici uznesením postúpil vec Krajskému súdu v Trenčíne ako vecne a miestne príslušnému súdu vo veci konať a rozhodnúť.

Verejne obviňujem Slovenskú republiku z legalizácie fašizmu

Začiatkom apríla 2010 mi Krajský súd v Trenčíne písomne oznamuje, citujem: "V správnom súdnictve súdy nemajú právomoc rozhodovať o nesúlade zákona s Ústavou Slovenskej republiky, Dohovormi o ochrane ľudských práv na primeraný život a ani rozhodovať o doplatení sumy na peňažnom príspevku za opatrovanie."

 Bolo by naivné z mojej strany obviňovať dotyčnú predsedníčku senátu za toto rozhodnutie. Nie ona, ale slovenskí fašisti a extrémisti z ponovembrových vlád a parlamentov pripravili a zlegalizovali, že som so svojou žalobou neuspel. Získal som ale jeden z najväčších dôkazov nielen o sile slovenských fašistov a extrémistov z vysokej politiky, ale aj to, že fašistické zločiny proti ľudskosti si slovenskí politici cez zákony zlegalizovali. To ale neznamená, že tento boj vzdávam. Naopak, budem ho ešte stupňovať. Ponovembrová Slovenská republika predsa nemôže byť v realite fašistickým štátom ktorý sa vydáva za štát demokratický.

Vladimír Pavlík, signatár Charty 77

zpět na hlavní stranu                     přehled článků ze Svědomí