Z  časopisu Svědomí/Conscience 8/2010

Uzákonené zločiny

Vladimír Pavlík

Keď tak počúvam povolebné vyjadrenia českých a slovenských politikov, celkom oprávnene si kladiem otázky: máme my vlastne právo nazývať sa národom? Z akých dôvodov sme dokázali až tak hlboko klesnúť, že sa nedokážeme obrániť pred ekonomickými zločinmi a zločinmi proti ľudskosti, ktoré tu politici na nás realizujú ako ponížení služobníci židovských lichvárov zo Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu? Ako je to možné, že zločiny proti ľudskosti, dokonca zrealizované cez zákony, na nevinných ľuďoch, riadené najzločineckejšími a najzlodejskejšími monštrami zo Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu, za účinnej pomoci vlastizradných slovenských a českých politikov, si dovolia verejne nazývať ekonomickými reformami? Prečo doteraz žiadna významná ekonomická inštitúcia si nepoložila otázku: KOľKO PERCENTNÉ DEFICITY TU VYROBILI ZA POSLEDNÝCH DVADSAŤ ROKOV SLOVENSKÍ A ČESKÍ POLITICI? Ako je to možné, že za tieto zločiny sú doteraz bez trestu? V MENE AKÝCH ZÁKONOV, V MENE AKEJ DEMOKRACIE, V MENE AKÉHO BOHA, ŤARCHU ZA TIETO ZLOČINY UŽ 20 ROKOV PRENÁŠAJÚ NA OBČANOV? Takže sa odrazme od paragrafu 421 Trestného zákona Slovenskej republiky Podpora a propagácia skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd - tak nám reálne vychádza, že najviac tieto práva a slobody potláčajú členovia ponovembrových vlád a parlamentov. Pýtam sa, prečo to neprekáža, prečo verejne neprotestujú tí, ktorí sa samozvane určili za jediných vykladačov pravdy - predstavitelia židovských náboženských obcí, keď viacerí z nich si na nevinných obetiach židovského holokaustu, obrazne povedané, vybudovali svoju živnosť?

Pýtam sa, je nejaký rozdiel medzi smrťou nevinného Žida v koncentračnom tábore v mene fašistickej a nacistickej ideológie a smrťou nevinného slovenského občana, ktorý sociálnou samovraždou opustil tento svet, lebo už nevydržal zločinecké ekonomické "reformy" nadiktované Svetovou bankou a Medzinárodným menovým fondom a zrealizované zločineckými a zlodejskými českými a slovenskými politikmi? Odpovedám: nie, nevidím tu žiadny rozdiel. Ale zároveň sa verejne pýtam: čo mali tieto dve nevinné obete spoločné? Odpovedám: obe chceli žiť. Veľmi chceli žiť. A opätovne sa pýtam: je v tomto prípade nejaký rozdiel medzi fašistickým a nacistickým zločinom na tomto nevinnom Židovi a zločinom Svetovej banky, Medzinárodného menového s realizačnou spoluprácou so slovenskými politikmi na tomto nevinnom občanovi dohnanému k sociálnej samovražde? Nie je náhodou tento druhý zločin ešte odsúdenia hodnejší, vzhľadom k tomu, že už uplynulo 65 rokov od porážky fašizmu a nacizmu? Akým právom sa sofistikovaný ponovembrový fašizmus cez ekonomiku považuje Svetovou bankou, Medzinárodným menovým fondom, slovenskými a českými politikmi za ekonomické reformy?

Či trpeli a trpia len Židia?

Neuveriteľný cynizmus nám tu napríklad predviedla historička Marína Zavacká, dcéra prednovembrovej historičky Kataríny Zavackej. V rozhovore s redaktorkou SME Tinou Čornou z 19. februára 2007 o utrpení Židov na Slovensku počas vojny povedala aj toto: "Židia mohli chodiť na trh až po jedenástej, takže sa nedostali k zelenine, a mali nižšie prídely. Po dvoch rokoch takéhoto fyzického a psychického zaobchádzania človek ledva žije aj bez vraždenia..."

Takže si porovnajme toto vojnové utrpenie Židov s ponovembrovým utrpením napr. slovenských detí, v mene tzv. ekonomických reforiem, v skutočnosti ekonomických pokusov zo strany politikov a v mene Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu. Citujem zo Správy bývalého ministra školstva Fronca, kde sa môžeme dočítať aj toto: "Mládež ostro zasiahli sociálne zmeny v spoločnosti. Až 30 percent detí do 15 rokov je vystavených chudobe. Podľa psychológa Mirona Zelinu z Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského hrozí, ŽE DEPRESIA SA STANE NA SLOVENSKU PANDÉMIOU NÁRODA A MOŽNO HOVORIŤ O NEUROTIZÁCII POPULÁCIE A RODÍN ZVLÁŠŤ. Šéf výskumného ústavu detskej psychológie Tomáš Kováč potvrdzuje, že depresia u čoraz väčšieho počtu dospelých aj detí SÚVISÍ S EKONOMICKOU SITUÁCIOU. Je veľký rozdiel medzi tým, čo hovorí oficiálna politika a skutočnou ekonomickou situáciou rodín."

Aj takto vyzerá jedna z realít ponovembrového fašizmu páchaným na nevinných občanoch. Čo je ale najstrašnejšie, nositelia a realizátori tohto sofistikovaného fašizmu cez ekonomiku si svoj blahobyt vybudovali a neustále budujú na úkor chudoby, duševného vraždenia a doháňania nevinných ľudí k sociálnym samovraždám. Možno sa potom čudovať, keď v mene ziskov pre seba samých - aj za takúto cenu, dokážu tomu hovoriť ekonomické reformy? Alebo nám chcú dokázať, že aj fašizmus sa dá reformovať, ba dokonca ho považovať za demokratický a humánny, pokiaľ majú z toho zisky?

Je toto všetko náhoda, či dopredu pripravené? Pokiaľ mi je známe, tak za posledných 100 rokov sa nikde vo svete žiadna zmena štátneho systému nerobila na náhodu. Teda tak, ako to prezentujú kadejakí polointelektuálni drdláci z okruhu Václava Havla a ďalších pochybných figúr. V roku 1993 sa mi podarilo v Prahe získať zaujímavý dokument v angličtine a češtine, kde anglický odborník na ochranu ekonomiky John Miller napísal dňa 30. 8. 1990 Jiřímu Křižanovi, v tom období poradcovi prezidenta Václava Havla analýzu, kde bola aj táto veta: "Otevření hranic, privatizace, větší osobní svoboda, atd., to všechno jsou věci přispívajíci ke zvýšení rizika ztrát a JSOU NEBEZPEČNÝMI PRO MAJETEK A OBČANY ČSFR."

A na záver, azda len toľko, dobre si všimnite ten dátum, 30. 8. 1990. Takže, kto nás to chce ohlupovať o nejakých študentoch, Havlovi, porážke komunizmu...

Vladimír Pavlík, signatár Charty 77

zpět na hlavní stranu                     přehled článků ze Svědomí