Z  časopisu Svědomí/Conscience 1/2011

"Svedomie" Václava Havla

Vladimír Pavlík

Dostal sa mi do rúk prejav Václava Havla na Letenskej pláni v novembri 1989. Realita nám jednoznačne ukázala, keď porovnáme jeho prejav so súčasnou dobou, že menovaný nemá nielen svedomie, ale chýba mu aj charakter, morálka, ľudskosť, cit, súdnosť, spolupatričnosť, skrátka všetko, čo bolo pri jeho vyklonovaní prezentované ako vzor humanistu a ľudomila. Ani sa nečudujem, že za bývalého režimu mu robila reklamu istá Madeleine Albrightová, česká občianka židovskej národnosti, ktorej celá rodina v roku 1939 pred deportáciami utiekla do Srbska, kde ich Srbi pri riskovaní vlastných životov ukrývali niekoľko mesiacov a neskôr im pomohli emigrovať do Ameriky. Za toto úžasné gesto sa im pani Albrightová v roku 1999 odvďačila takým spôsobom, že z titulu svojej funkcie ministerky zahraničných vecí USA bola jedna z tých, čo dala príkaz na bombardovanie Srbska. Samozrejme, že aj Václav Havel bol týmto gestom nadšený.

Čože nám to natáral

Citujem niektoré pasáže:

Komunisti vás budú strašiť nezamestnanosťou, nie je to pravda, ničoho sa nebojte.... Sľubujem vám, že funkciu prezidenta zoberiem len na jedno funkčné obdobie, potom by som sa chcel venovať práci dramatika. Tiež vám sľubujem na svoju česť, pokiaľ sa za môjho volebného obdobia nezlepší životná úroveň v_ČSFR, sám odstúpim z funkcie.... Pre mňa nie je rozhodujúce, s akým slovom sú sociálne istoty spojované, ale to, aké sú. Ja si predstavujem, že by mali byť ďaleko väčšie, než aké poskytovalo to, čo mnohí nazývajú socializmom. Možná sa pýtate, o akej republike snívam. Odpoviem vám: O republike, ktorá slúži človeku, a preto mám nádej, že človek bude slúžiť aj jej.

Za svoju tretiu úlohu považujem podporovať všetko, čo povedie k lepšiemu postaveniu detí, starých ľudí, žien, chorých, ťažko pracujúcich, príslušníkov národnostných menšín a vôbec občanov ktorí sú na tom z akýchkoľvek dôvodov horšie ako ostatní. Žiadne lepšie potraviny či nemocnice nesmejú byť výsadou mocných, ale musia byť ponúknuté tým, ktorí ich najviac potrebujú.

Pripravujeme koncept dôkladnej ekonomickej reformy, ktorá neprinesie sociálne stresy, nezamestnanosť, infláciu a iné problémy, ako sa niektorí z vás obávajú. Za všetko viniť len predchádzajúcich vládcov nemôžeme, nielen preto, že by to neodpovedalo pravde, ale aj preto, že by to mohlo oslabiť našu povinnosť samostatne, slobodne, rozumne a rýchlo jednať.... Všetci chceme republiku, ktorá bude starostlivo sa starať o to, aby zmizli všetky ponižujúce bariéry medzi rôznymi spoločenskými vrstvami, republike, v ktorej sa nebudeme deliť na otrokov a pánov. Túžim po takej republike viac než kto iný. Náš štát by už nikdy nemal byť príveskom či chudým príbuzným kohokoľvek iného.... Sú ľudia, ktorí kalia vodu a panikária, že sa bude zdražovať. Dávajte si na nich pozor! Pýtate sa s údivom, či bude inflácia, či bude zdražovanie? Veľakrát a jasne táto vláda povedala vo svojom programovom vyhlásení, vrátane ďalších dokumentov a ministri na tlačových konferenciách, že ich úsilím je, aby prechod od neekonomiky k ekonomike bol pokojný, bez sociálnych aspektov, bez náväznosti nezamestnanosti, bez akýchkoľvek sociálnych kríz a podobne. Pokiaľ sa sem tam pohne cena cigariet lebo niečoho, to v tejto chvíli neviem, zatiaľ je snaha, aby sa nič nehýbalo, aspoň v najbližších mesiacoch. Žiadne gigantické zdražovanie lebo dokonca nezamestnanosť, ako to panikári systematicky šíria, nič také nepripravujeme.

Už do žiadneho paktu nepôjdeme. Podľa mojej mienky nesmie náš štát šetriť na investíciách do školstva a kultúry.... Taktiež náš veľakrát deklarovaný úmysel urobiť reformu tak, aby neviedla k veľkým otrasom, veľkej inflácii, alebo dokonca ku strate základných sociálnych istôt, musia naši ekonómovia prijať proste ako úlohu, ktorá im bola zadaná. Tu neplatí žiadne NEJDE TO.

Slovo na záver

Keď som sa zamyslel nad týmito slovami Václava Havla, tak mojou základnou myšlienkou bolo, či skutočne veril tomu čo vtedy hovoril. Bol to skutočne jeho prejav, jeho myšlienky? Ako by na to reagoval v dnešnej dobe? Prečo mlčí? Kde je teraz jeho humanita, ľudskosť, morálka, charakter? Čo pre neho znamená slovo občan? Prečo mlčí, keď ním milovaní komunisti a eštebáci rozkradli čo sa rozkradnúť dalo, a opäť musia následky niesť nevinní občania? Odpoveď je vcelku jednoduchá. Václav Havel je jeden z nich. Veď si len spomeňme na súd s Cibulkom a Vydrom ohľadom jeho tvrdení, že vydaním zoznamov spolupracovníkov ŠtB si mnoho nevinných ľudí siahlo na životy. Keď to mal pred súdom preukázať, tak nebol schopný uviesť ani jeden konkrétny prípad. Ale ja mu našepkám, že od roku 1990 až po dnešok ním milovaní komunisti a eštebáci dohnali nezanedbateľný počet občanov k sociálnym samovraždám, duševne povraždili státisíce ľudí, rozvrátili rodiny, nerátajúc ich ďalšie zločiny po ekonomickej línii. A náš moralista, humanista, ľudomil, hľadač pravdy, statočne mlčí. Prečo asi?

Vladimír Pavlík, signatár Charty 77

zpět na hlavní stranu                     přehled článků ze Svědomí