Z  časopisu Svědomí/Conscience 6/2012

Slovensko na kolenách

Vladimír Pavlík

Raz to muselo zákonite prísť. To vyše dvadsaťročné kradnutie, tunelovanie, zbíjanie. Hoci členovia ponovembrových vlád a parlamentov svojim podpisom stvrdili ústavný sľub, že budú pracovať na prospech občanov, na prospech Slovenska, realita je úplne opačná. Vysoká politika na Slovensku sa stala najorganizovanejšou zločineckou a zlodejskou profesiou, dokonca dobre platenou z našich daní. Prichádza doba, že slovenskí občania už nechcú byť poníženými a nesvojprávnymi hoviadkami, na ktorých parazitujú, zvyšujú si svoj blahobyt a životnú úroveň zločinci, zlodeji a parazitní darmožráči z ponovembrových vlád, parlamentov, finančných skupín, na ktorých sú ešte napojené ďalšie a ďalšie pijavice prisaté na štátnom rozpočte. Slovenskí občania už nemajú kam ustúpiť.

Organizovaní zločinci a zlodeji z vysokej politiky tomuto národu tvrdia, že nie sú peniaze: na školstvo, zdravotníctvo, poľnohospodárstvo, sociálnu sféru, pre ťažko zdravotne postihnutých, pre dôchodcov... Pritom je zaujímavé, že každý rok Slovensko príde cez korupciu, daňové úniky, pochybné verejné obstarávania, predražené nakupovania zo strany štátu..., cca o 6-7 miliárd eur ročne. Stačilo by, aby sa toto rozkrádanie znížilo o polovicu a bolo by na všetko. Mimoriadne aktuálna, vzhľadom k tomuto, je tu otázka: riadia Slovenskú republiku zločinci, zlodeji, či tupohlavé hovädá a kravy, alebo súhrn zločincov, zlodejov, tupohlavých hoviad a kráv? Čo je ale paradoxné, či skôr nehorázne, práve tento spolok za svoju zločinecko-zlodejskú, parazitno-darmožráčsku a sabotérsko-rozvratnú činnosť, tak sú ešte nadštandardne odmeňovaní.

Vôbec im neprekáža, že tu zosofistikovali a poľudštili fašizmus, extrémizmus, sadizmus a psychopatizmus cez ekonomiku. Experimenty a zločiny cez ekonomiku, páchané na slovenskom národe, pod dohľadom Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu dali do kolóniek – nevyhnutných ekonomických reforiem. Svoj blahobyt si urobili na úkor nešťastia a utrpenia slovenského národa – cez slzy slovenského národa. No nezabudli ani na blaho cudziny, samozrejme na úkor vlastného národa. Čím viac obetí sociálnych samovrážd, tým nás zahraničie hodnotilo ako špičkového ekonomického reformného tigra.

Veľkú výpovednú hodnotu na tieto zločiny voči slovenskému národu predstavuje výrok premiéra Dzurindu, ktorý stál na čele tejto zločineckej pravicovej koalície, keď tieto zločiny proti ľudskosti zaobalené do tzv. nevyhnutných ekonomických reforiem komentoval pre mesačník slovenského parlamentu euroREPORT č. 12/2005 výrokom: „Reformy bolia, ale sú účinné.“ Kto na nich ale v skutočnosti zarábal, svedčí aj výrok Larsa Christensena z Danske Bank, ktorý pre agentúru Reuters 18. 4. 2006 povedal: „Pod vedením Dzurindu sa Slovensko stalo úžasným príbehom o ceste k bohatstvu.“ Škoda len, že tento bankár nejako pozabudol povedať, že jeho banka bohatla na úkor chudoby a ožobračovania väčšiny slovenských občanov. Samozrejme, v spolupráci a v spolupáchateľstve so slovenskými politikmi. No nielen jeho banka, ale aj ostatné banky a zahraniční investori, títo novodobí a stále nenažratí kolonizátori, cez ekonomický fašizmus, spoločne so slovenskými politikmi drancujúci a ožobračujúci Slovensko, kde vlastní občania sa dostávajú do pozícií ich otrokov.

Hitlerovskí fašisti musia blednúť závisťou

Na kongrese v Trnave bola Dzurindovou Slovenskou demokratickou koalíciou dňa 4. 7. 1998 schválená ZMLUVA S OBČANMI, keď v bode číslo 9 sa hovorí: „Zastaviť ohrozovanie života a zdravia občanov zvýšením finančných prostriedkov na zdravotníctvo.“ Aká bola ale realita? Po šiestich rokoch vládnutia pravice vtedajší minister zdravotníctva Rudolf Zajac (teraz radí českej Nečasovej vláde) v Nočných dialógoch Slovenského rozhlasu dňa 23. 4. 2004 priznal, že na Slovensku ZOMIERAJÚ ľudia, ktorých by bolo možné ZACHRÁNIŤ, no na prístroje a vybavenia chýbajú peniaze. To isté priznali v diskusnej relácii TV JOJ Sedmička začiatkom januára 2005 vtedajší minister hospodárstva Pavol Rusko a poslanec za HZDS Tibor Mikuš. Vrcholom tohto cynizmu na účet slovenských občanov bolo, že minister zdravotníctva Rudolf Zajac dostal od Svetovej banky pôžičku 2,7 miliardy korún, no nie na nákup nových prístrojov a zariadení, ale na VYSVETLENIE REFORIEM V ZDRAVOTNÍCTVE!!! Tak sa pýtam, čo tu znamená život radového slovenského občana?

Dnes je Slovensko totálne na kolenách. Ekonomicky aj morálne. Tie stovky a stovky rozkradnutých miliárd chýbajú v štátnom rozpočte a sú na súkromných účtoch. A tak sa zadlžujeme. Politicky a ekonomicky. Postupne sme stratili ekonomickú a štátotvárnu svojbytnosť. Dnes už môžem úplne naplno povedať, že vznik zvrchovaného a svojbytného Slovenska bolo len zásterkou pre organizovanú zločineckú skupinu pod vedením Vladimíra Mečiara, ako sa zmocniť štátneho majetku. To bol prvý krok. Potom prišla vláda pravice, ktorá všetko strategické rozpredala cudzine. Dnes je Slovensko síce zvrchované a svojbytné, ale s holým zadkom – a vo vlastnom štáte mu už nepatrí nič. Taká je realita.

Vladimír Pavlík, signatár Charty 77

zpět na hlavní stranu                     přehled článků ze Svědomí