Z  časopisu Svědomí/Conscience 1/2013

Zvrchovanosť s holým zadkom

Vladimír Pavlík

Bolo že to slávy 1. 1. 1993, pri vyhlásení slovenskej zvrchovanosti a pri samopasovaní Vladimíra Mečiara za akéhosi otca slovenskej svojbytnosti. Prisvojil si niečo, čo ukradol niekomu inému. Jeho tzv. národovectvo, či tzv. láska k vlasti záležali aj od toho, čo sa zrodilo v jeho klamárskej hlave, alebo, čo sa dalo využiť pre svoj vlastný prospech – pre svoju publicitu. Veď si len zoberme jeho vyhlásenia z októbra 1990. Pre denník Práca z 22. 10. 1990 uviedol aj toto: „...Vyhlásili sme, že chceme žiť v spoločnom štáte a máme záujem o jeho upevnenie... Preto sa obraciam nielen na Vás, občanov Slovenska. Obraciam sa aj na občanov v Čechách a na Morave. Chráňme sa pred separatistami a extrémistami! Chráňme si naše spolužitie, chráňme si spoločný štát! Je v ňom dosť miesta pre všetkých.“

O sedem dní v Slovenskom denníku z 29. 10. 1990 povedal aj to: „...Majú sa občania na Slovensku zriecť spoločného trhu, možných kontaktov v kultúre a vzdelávaní, spoločnej obrany záujmov a spoločnej zahraničnej politiky? Každý by mal však vziať do úvahy, že v Európe chcú, aby sme boli spolu. O SAMOSTATNÉ ŠTÁTY NIE JE ZÁUJEM. Myslím si, že na Slovensku je väčšina za federáciu s usporiadanými vzťahmi na prospech kompetencie republík.“

Realita

Dnes už môžeme celkom spokojne povedať, že to, čo sa nepodarilo za niekoľko storočí Tatárom, Turkom, Maďarom, to sa podarilo za 23 rokov od Novembra 1989 slovenským politikom. Slovensko je svojprávnym zvrchovaným štátom, no prakticky už nám tu nepatrí nič. Komunistickí a eštebácki zločinci, ktorí po Novembri 1989 zahodili červené legitimácie, úspešne sa pretransformovali na komunistických kapitalistov či kapitalistických komunistov a spoločne s cudzinou stačili rozkradnúť a rozpredať prakticky všetko, hoci tu nič nevybudovali. A je viac-menej isté, že za cca 70 rokov budú Slováci menšinou vo vlastnom štáte.

V nemom úžase sledujem, ako táto prednovembrová komunistická a eštebácka verbež, či už pravicová, ľavicová, národná, sociálno-demokratická, poľudšťuje či sofistikuje ten najdrsnejší hitlerovský fašizmus a nacizmus cez ekonomiku – a hrdo tomu hovoria – nevyhnutné ekonomické reformy. Najskôr jedna koalícia vykradne čo sa vykradnúť dá, vytuneluje čo sa vytunelovať dá – a po ďalších voľbách, kedy nastúpi nová koalícia, tak to, čo ukradla predchádzajúca koalícia, tak následky hodia na plecia nevinných občanov, ktorí tu nič neukradli, nevytunelovali – a keďže tieto rozkradnuté peniaze chýbajú v štátnom rozpočte, tak jediné, čo títo zločinecko-zlodejskí gauneri dokážu, že to nechajú zaplatiť vlastným občanom, samozrejme, zvyšovaním daní, cien, rôznych škrtov, a to aj za cenu zníženej životnej úrovne, biedy a zbedačovania takto postihnutých občanov.

Za ten najodpornejší boľševicko-fašistický zločin možno popri doháňaniu ľudí k sociálnym samovraždám cez ekonomiku označiť vedomú genocídu páchanú voči slovenským ženám, keď vedome a cieľavedome cez ekonomiku, teda, cez úmyselné nevytváranie ekonomických podmienok, bránia takto slovenským ženám rodiť deti, lebo sú si veľmi dobre vedomí, že slovenská, teda, drvivá väčšina slovenských žien neplánuje mať dieťa, pokiaľ k tomu nemá vytvorené primerané ekonomické podmienky. Následky už začíname pociťovať. Možno už za 25-30 rokov tu bude pomer jeden pracujúci na jedného dôchodcu. Čierne duše Hitlera, Himlera, Heydricha či im podobným, musia v horúcom pekle blednúť závisťou, ako ponovembrové zvrchované a svojbytné garnitúry slovenských fašistov, sadistov a psychopatov dokážu likvidovať ľudí aj bez koncentračných táborov a plynových komôr. Koľkí z nich majú svoj nakradnutý majetok na úkor utrpenia a nešťastia vlastného národa – ani nejdem rozpisovať.

Stále od týchto zločincov a zlodejov počúvame jednu a tú istú otrepanú frázu: „nie sú peniaze.“ Ja teraz položím otázku trochu ináč: či tie rozkradnuté milióny a miliardy ktoré majú konkrétnych majiteľov, zväčša národnosti slovenskej, NEMAJÚ TÚ ISTÚ HODNOTU, ako tie pôžičky zo zahraničných bánk, ktorými sa vykrýva štátny rozpočet, no Slovensko už takto stratilo ekonomickú a štátotvárnu svojbytnosť? Viem si dokonca veľmi dobre predstaviť viacerých slovenských politikov, tzv. reformátorov, ako v čiernych esesáckych uniformách v ére drsného hitlerovského fašizmu a nacizmu vedú starých, bezbranných, teda už ekonomicky neprodukujúcich, či ťažko zdravotne postihnutých, do plynovej komory a snažia sa ich ukľudniť týmto prejavom: „pokojne, pokojne, seniori, Vaša smrť bude vlastne obetou pre Vaše deti a vnúčence, medzi ktorých sa prerozdelí polovica Vašich dôchodkov a druhá polovica pôjde štátu. Veď aj dobrí strýčkovia a tetušky zo Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu nám odporučili, že Vy už žijete zbytočne, lebo ste stratili ekonomickú produktivitu a neprinášate nám žiadne zisky.“

Vladimír Pavlík, signatár Charty 77

zpět na hlavní stranu                     přehled článků ze Svědomí