Z  časopisu Svědomí/Conscience 2/2013

Genocída

Vladimír Pavlík

Vážení:

Generálna prokuratúra SR

Štúrova 2

812 85 Bratislava 1

 

VEC: Oznámenie o trestnom čine Genocídium podľa § 418, odsek (1), písm. b) na Slovenskú republiku v zastúpení premiérov ponovembrových vlád Vladimíra Mečiara, Mikuláša Dzurindu, Roberta Fica a troch predsedov slovenského parlamentu Ivana Gašparoviča, Pavla Hrušovského a Pavla Pašku, ktorí boli a sú súčasťou koaličných strán od 1. januára 1993 a boli predsedami slovenského parlamentu. (Vedome som vynechal slovo o „podozrení“, lebo bránenie slovenským ženám rodiť deti cez ekonomiku, mám na mysli majoritnú časť, robia vedome a cieľavedome pod dohľadom Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu vo forme tzv. nevyhnutných ekonomických reforiem v spojitosti s rozkrádaním štátneho rozpočtu, vytváraním šedej ekonomiky a podobne, keď takéto peniaze potom chýbajú na demografický rast a rozvoj slovenskej majority.)

Podpísaný Vladimír Pavlík, trvalým bydliskom... dávam trestné oznámenie za trestný čin Genocídium podľa § 418, odsek (1), písm. b) na Slovenskú republiku v zastúpení troch konkrétnych premiérov ponovembrových vlád ktorých mená som uviedol v úvodnej časti tohto trestného oznámenia a troch konkrétnych predsedov slovenského parlamentu, ktorých mená som uviedol v úvode trestného oznámenia, ktorí boli súčasťou koalície od 1. januára 1993, že vedome, dlhodobo a cieľavedome pod dohľadom cudzej štátnej moci vykonávali a vykonávajú cez ekonomiku opatrenia smerujúce k tomu, aby majoritnej skupine slovenských žien bránili rodeniu detí.

Na tento závažný zločin proti slovenskému národu verejne upozornila už 3. 7. 1996 Konferencia biskupov Slovenska. Štrnásti slovenskí biskupi vo svojej výzve na riešenie demografickej situácie na Slovensku zdôraznili, že v posledných rokoch dochádza na Slovensku k doteraz nevídanému poklesu pôrodnosti. Tento trend je taký prudký a hlboký, že by pri dlhšom pretrvávaní mohol vážne ohroziť i samotnú existenciu národa. Ak by pôrodnosť bola taká nízka alebo nižšia ako v roku 1995, počas života jednej generácie by sa počet obyvateľov Slovenska zredukoval o 20 až 25 percent a počas troch generácii o viac než polovicu. Biskupi apelujú na verejnú moc, parlament, prezidenta a vládu, aby v rámci svojich právomocí realizovali také rozhodnutia, ktoré by chránili a podporovali ľudský život, dieťa a rodinu.

Lenže ponovembrové garnitúry politikov – už ako nová garnitúra sadistov a psychopatov ktorá tu sofistikovala fašizmus a extrémizmus, zaviedla tu systém kolektívnej viny, keď následky za ekonomické zločiny politikov preniesli na vlastných občanov ktorí tu nič neukradli ani sa neobohatili, naďalej cez ekonomiku likvidovali vlastný národ na tých najcitlivejších miestach. Vedome a cieľavedome robili a robia všetko pre to, aby likvidáciou ženskosti cez ekonomiku likvidovali rodiny, vedomí si toho, že cez likvidáciu rodiny sa likviduje vlastný národ. Títo politickí zločinci, keďže vedia nielen čítať a písať, do politiky išli ako svojprávne osoby, ktoré majú v hlavách mysliace mozgy (ale len pre seba a svoje rodiny) a nie piliny a otruby – preto neobstojí argument, že tieto zločiny proti ľudskosti nepáchali a nepáchajú vedome,  cieľavedome a s jasným úmyslom postupnej likvidácie vlastného národa, dokonca takto si zabezpečujú aj svoj vlastný blahobyt a blahobyt svojich blízkych, paradoxne, aj na úkor utrpenia vlastného národa. 

Keďže takto rozkradnuté milióny a miliardy potom samozrejme chýbajú v štátnom rozpočte, ponovembrové koalície neváhali a neváhajú šetriť aj na tom, čo by malo byť ich prioritou: vytvoriť slovenským ženám cez ekonomiku primerané podmienky na rodenie detí. Hoci predstavitelia slovenských vlád a parlamentov vedia nielen čítať a písať – o čom svedčia aj ich vlastnoručné podpisy pri skladaní ústavného sľubu, sú svojprávni, lebo doteraz nebolo preukázané, že by miesto mozgu mali v hlavách piliny a otruby, nesú plnú zodpovednosť za svoju činnosť. Dovoľujem si odcitovať text ústavného sľubu pre členov vlád a text ústavného sľubu pre poslancov slovenského parlamentu.

Členovia vlády podľa Čl. 112 skladajú do rúk prezidenta Slovenskej republiky tento sľub: „Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme občanov. Budem zachovávať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života.“

Podľa Čl. 75 odsek (1) na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa poslanec zúčastňuje po prvý raz, skladá sľub, ktorý znie: „Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života.“

V dotyčných textoch týchto sľubov nikde nevidím napísané, že majú republiku rozkrádať, tunelovať, pripravovať také zákony cez ktoré sa dá republika rozkrádať či tunelovať, rozpredávať majetok štátu cudzine za lacný peniaz, vytvárať šedú ekonomiku, či robiť ekonomické experimenty na vlastnom národe, ktoré sa končia aj sociálnymi samovraždami slabších jedincov. Nikde tu nie je napísané, že sa tu zavedie systém kolektívnej viny, keď ekonomické zločiny napáchané politikmi budú prenesené na plecia nevinných občanov, ktorí tu nič neukradli ani nevytunelovali. Taktiež tu nie je napísané, že členovia vlád a parlamentov sa budú správať ako fašisti, extrémisti, sadisti a psychopati, ktorí dokonca ekonomické zločiny proti ľudskosti budú verejne prezentovať ako nevyhnutné ekonomické reformy.

Dnes, zásluhou organizovaných zločincov a zlodejov z ponovembrových vlád a parlamentov sa Slovenská republika ocitla v demografickej kríze. Svoj diel viny tu má aj Generálna prokuratúra SR, ktorej vedúci pracovníci tu stratili a strácajú aj posledné zvyšky profesijnej a občianskej cti a sú v pozícii ponížených slúžok a politických prostitútok sadistov, extrémistov a psychopatov z vysokej politiky, ktorí rozhodujú o obsadení vedúcich postov Generálnej prokuratúry SR. Hoci Generálna prokuratúra SR podľa ústavného práva patrí do kontrolných orgánov a jej povinnosťou je zákonnými prostriedkami chrániť nielen štát, ale aj práva a záujmy fyzických a právnických osôb, sa v skutočnosti svojou zbabelosťou, nečinnosťou a pohŕdaním so zákonmi stala predĺženou rukou tých členov ponovembrových vlád a parlamentov, ktorí vedome a cieľavedome, cez úmyselné nevytváranie ekonomických podmienok pre slovenské ženy im bránia, aby mohli rodiť deti.

V rámci vyšetrovania tohto môjho trestného oznámenia nielen navrhujem, ale dôsledne trvám na tom, aby Generálna prokuratúra konzultovala tento problém s odborníkmi zo sociológie, ktorí sa týmto problémom zaoberajú. Pokiaľ som si ja osobne, ako súkromná osoba robil anketu medzi ženami, prečo nemajú záujem o rodenie detí, tak to zdôvodňovali zlými či katastrofálnymi ekonomickými podmienkami. Tými ekonomickými podmienkami, ktoré tu zaviedli konkrétni zločinci a zlodeji z ponovembrových vlád a parlamentov ako výsledok ich rozkrádania a rabovania, lebo každému je jasné, že to, čo malo ísť na rozvoj rodiny, na rozvoj demografie, na zvyšovanie pôrodnosti, tak aj tie prostriedky sa tu vedome a cieľavedome rozkrádali a rozkrádajú. Preto tvrdím a predložil som k tomu dostatok dôkazov, že túto genocídu slovenskí politici páchali a páchajú vedome, cieľavedome a s jasným úmyslom.

Vladimír Pavlík, signatár Charty 77

zpět na hlavní stranu                     přehled článků ze Svědomí