Z  časopisu Svědomí/Conscience 1/2017

Gény masových vrahov z POHG v nás

Vladimír Pavlík

Zločiny proti ľudskosti majú veľa podôb, spôsobov či metód. Je rozdiel v páchaní týchto zverstiev trebárs v období fašizmu a nacizmu, teda vo vojnovom období, kde hlavným nástrojom na páchanie boli zbrane, koncentračné tábory, plynové komory. Nemožno zabudnúť ani na ruské gulagy za éry Lenina a Stalina, o ktorých sa hovorí ako o predchodcoch koncentračných táborov a plynových komôr. Za spáchané zločiny proti ľudskosti možno považovať aj časové obdobie po roku 1945 až po dnešnú dobu. Aj keď sa metódy menili, výsledok či spoločný menovateľ bol – strata ľudského života či predčasná smrť. Vietnam, Kambodža, Belgické Kongo, ako aj ďalšie krajiny Afriky, Ázie, arabského sveta, južnej Ameriky, Európy, sú mementom. Pričom zločiny proti ľudskosti boli doplnené aj o zločiny voči prírode, spojené s postupným vyhynutím niektorých druhov zvierat či rastlín, na čo v konečnom dôsledku doplatí práve ten, ktorý to spôsobil, samotný človek. Paradoxne ale, doplatí na to aj tá drvivá väčšina nevinných, ktorá bude pykať za menšinu..

Dnes, v dobe vysokého technického pokroku, sa objavil nový fenomén zločinov proti ľudskosti, cez ekonomiku. Tí ktorí tieto metódy používajú, síce ľudí nestrieľajú, nepoužívajú koncentračné tábory a plynové komory, ale zločiny proti ľudskosti páchajú takým spôsobom, že práve cez ekonomiku doháňajú ľudí k tomu, aby si buď predčasne siahli na život, alebo im vytvoria také podmienky, že sa im nedostane primeraná zdravotná starostlivosť s následkom – predčasne ukončeného života. Ponovembrové Slovensko môže poslúžiť ako odstrašujúci príklad. Realita posledných 25 rokov je nasledovná – približne 70 000 nevinných obetí s predčasne ukončeným životom cez sociálne samovraždy a drastické vykrádanie zdravotníctva, čo naďalej pokračuje, čo predstavuje počet obyvateľov väčšieho okresného mesta.

Pozrime sa trochu bližšie na tú, cca jednopercentnú skupinu hlavných vinníkov a na tú druhú skupinu, tvoriacu cca 99 %, z ktorej pochádzajú obete. Možno si položiť otázku, aká je genetická a ľudská stránka tohto cca jedného percenta občanov Slovenska? Prečo to robia či v mene čoho to robia? Odpoveď je vcelku jednoduchá – v mene politickej a ekonomickej moci, ktorú im dala tá, cca 99-percentná väčšina, ako aj v mene svojho osobného blahobytu, ktorý je aj za cenu ľudského nešťastia a utrpenia. Lenže táto, cca jednopercentná menšina, podpisuje ústavný sľub, v ktorom sa hovorí, že tí, ktorí ho podpíšu, budú robiť na prospech Slovenska a jeho občanov, pričom ho podpisujú osobne, ako svojprávni občania. Prečo takto ale nerobia či nenapĺňajú svojim podpisom ústavný sľub? Jeden z dôvodov je aj ten, že tá, cca 99-percentná väčšina im to toleruje. Žeby v tom hrala úlohu aj genetika, ako aj zbabelosť, poníženosť a sluhovstvo tohto národa?

Poďme do nedávnej minulosti, do obdobia Slovenského štátu. Ako je známe, významnú úlohu tu hrali Hlinkove gardy, ktoré neskôr boli zneužité cez Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy – POHG. Boli to práve jej príslušníci, národnosti slovenskej, ktorí sa dopustili tých najodpornejších a najzvrhlejších zločinov proti ľudskosti na nevinných občanoch Slovenska, teda, na vlastných spoluobčanoch – mužoch, ženách, ba dokonca aj na bezbranných deťoch či detičkách. Možno si položiť otázku, za čo, prečo? Možno si položiť ďalšiu závažnú otázku, či je Slovensko aj v dnešnej dobe až tak zašpinené či zavšivavené týmito zločineckými génmi?

Slovenská ponovembrová realita nám jednoznačne ukazuje, že áno. Mimoriadne sú rozšírené nielen v tej, cca, jednopercentnej menšine, hlavne svojou krutosťou, cynizmom, neustálou túžbou po mamone ktorý nepozná hranice, ale aj v tej, cca, 99-percentnej väčšine, hlavne svojim mlčaním voči týmto zločinom proti ľudskosti, pričom tým mlčaním sa s tými zločinmi vlastne stotožnili. No a vrcholom cynizmu týchto zločincov, zlodejov, sadistov, psychopatov, parazitných darmožráčov prisatých na štátnom rozpočte, doháňajúcich nevinných ľudí k predčasnému ukončeniu ich života, ako následkov, v mene ich osobného blahobytu, keď práve oni, ako najsmradľavejší odpad tohto národa, sa samopasovali, že práve oni budú určovať kto je fašista, extrémista, rasista, xenofób. Práve oni, majúci na svedomí za posledných 25 rokov desaťtisíce nevinných obetí, tisíce a tisíce ľudí ktorých pripravili o byty a urobili z nich bezdomovcov, paradoxne, cez zákony, ktoré za tie roky pripravili a zrealizovali.

Keď v ére hitlerovského fašizmu a nacizmu prišiel do koncentračného tábora nový transport väzňov, tak boli v plynových komorách okamžite usmrtení starí, chorí či nevládni ľudia. Ak sa teraz bude zdať niekomu drsné, vulgárne a neľudské moje konštatovanie, „že už to mali za sebou a nemuseli sa trápiť“, tak pripomeniem realitu mnohých starých, chorých a nevládnych v ponovembrovom zločineckom, skorumpovanom a mafiánsko-gaunerskom Slovensku, kde špinavé zberby riadiace tento štát, na zločiny proti ľudskosti za posledných 25 rokov nepotrebujú ani koncentračné tábory, ani plynové komory, ani rany do tyla, ani horiace vápenky, pričom ich experimenty na starých, chorých a nevládnych trvajú rok, dva, tri,..... keď SMRŤ JE NAKONIEC PRE NICH SKUTOČNÝM VYKÚPENÍM, PO TÝCH ROKOCH UTRPENIA.

A keď porovnávam tieto dve ukrutné zločinecké reality proti ľudskosti, dovolím si tvrdiť, že pokiaľ by tie ponovembrové zberby boli v časoch hitlerovského fašizmu a nacizmu v koncentračných táboroch, tak by bolo možné aj to, že po ceste, ktorá viedla k plynovej komore, by sa z rozhlasu ozývalo – „v mene nevyhnutných ekonomických reforiem, vy už nič nedokážete vyprodukovať, a my si vás nemôžeme dovoliť živiť.“ Alebo – „kráčajte hrdo, odborne a slušne do večného raja, cenu plynu, ktorý sa na vás spotrebuje, zaplatia vaši rodinní príslušníci.“ Potom by k mikrofónu pristúpil veliteľ koncentračného tábora Ľuboš Blaha a svoj príhovor by ukončil touto vetou – „v tomto tábore sa tvrdo vysporiadame s fašizmom a extrémizmom.“

Hanba a hnus, keď práve niekoľkonásobná politická prostitútka Lucia Žitňanská, ministerka spravodlivosti, ktorá bola súčasťou pravicovo-fašistickej dzurindovskej chunty, doháňajúcej nevinných ľudí k sociálnym samovraždám cez ekonomiku, keď toto ministerstvo  patrí k najzločineckejším a najskorumpovanejší štátnym orgánom, pripravila zákon o boji proti fašizmu a extrémizmu, pričom sudcovská profesia patrí medzi najzločineckejšie profesie, evokuje vo mne myšlienku, ako keby v januári 1944 Adolf Hitler zriadil komisiu, ktorá by mala v koncentračných táboroch vyšetrovať zločiny proti ľudskosti – a v komisii by boli: Himler, Heydrich, Eichman, doktor Mengele, Göring, velitelia koncentračných táborov a najbrutálnejší dozorcovia. 

No a čo sa týka parlamentnej komisie, akože boja proti fašizmu a extrémizmu, založenej polobláznivým poslancom Blahom zo Smeru, ktorý musí veľmi dobre vedieť o vykrádaní zdravotníctva predstaviteľmi či nominantmi tejto strany, majúcej na svedomí množstvo nevinných obetí, len dokazuje, že táto komisia má prekryť zločiny proti ľudskosti, ktoré politici páchajú na nevinných občanoch.

Vladimír Pavlík, signatár Charty 77

zpět na hlavní stranu                     přehled článků ze Svědomí